Mark Muczka: Ako sa umenie stáva obchodom a ako sa „Art Marketing“ stáva špičkou v marketingu - ČASŤ 1

Pred viac ako dvadsiatimi rokmi sme sa spoločne s mojim bratom – umelcom Joe Mucka j. rozhodli dobyť celosvetovú scénu umenia.

Ako mladí muži plní sily, dynamiky a kreativity sme boli presvedčení, že sme nezastaviteľní. I po viac ako dvadsiatich rokoch podnikania naše nadšenie nepoľavilo. Než sa pustím do podrobnejšieho vysvetlenia Art Marketingu, ktorý je základom nášho úspechu, chcel by som vám popísať náš vzájomný bratsko–obchodný vzťah. Je to vzrušujúci a zábavný príbeh, ktorý môže napísať len sám život.

Joe a ja

Narodili sme sa v bývalom Československu. Keď mal môj brat 17 a ja 15 rokov, odišli sme s našimi rodičmi do Nemecka. Prichádzajúc z komunistickej zeme sme boli ohromení bohatou zemou a jej neobmedzenými možnosťami. Bolo to fascinujúce a zároveň znepokojujúce, pretože sme urobili krok do neznáma. Pripadali sme si trochu ako Kolumbus pri objavení Ameriky. Neznáme môže byť veľmi atraktívne, ale pre väčšinu z nás to skôr znamená obavy a diskomfort.

V tej dobe toto neznámo môjho brata veľmi priťahovalo a chcel rýchlo preskúmať „nový svet“. Bol vyštudovaný kuchár, ale domnieval sa, že by bolo ťažké uživiť sa prácou v odbore. Narazil na niekoho, kto sa zaoberal finančníctvom, zúčastnil sa najrôznejších seminárov a rýchlo uveril, že bohatstvo a prosperita na neho čakajú tu. Po nejakej dobe mu však spoločnosť pre ktorú pracoval, jeho nevedomosť a neznalosť odboru priniesli doslova finančný bankrot. Po štyroch rokoch neúspechu vo finančnom svete skončil rovno na ulici. Sklamaný tým všetkým a možno aj zo strachu o budúcnosť sa však nevzdal a začal ihneď hľadať spôsob, ako sa z toho dostať. Hlavou mu začalo chodiť mnoho otázok. Čo môžem robiť? Čo chcem? Čo nechcem, aby sa opakovalo? Čo ma baví? A samozrejme, ako to ideálne všetko spojiť, aby som si zarobil peniaze. Skrz to všetko sa opäť dostal k myšlienke maľovania. Už v siedmich rokoch sa maľovanie stalo jeho vášňou a záľubou. V osemnástich rokoch vytvoril sériu 30 štylistických obrazov. A teraz vo svojich 24. rokoch, po svojom prvom veľkom bankrote zistil, že maľovanie mu vždy prinášalo radosť a zábavu. Rozhodol sa konečne premeniť svoju záľubu v obživu a v eufóriu z tohto razantného rozhodnutia padlo jasné stanovisko: „Stanem sa svetovo známym umelcom!“

Moje prvé dojmy, ktoré som v Nemecku zhromaždil ja, boli aj pre mňa poučné a informatívne. Ako 15-ročný chlapec som mal náročný štart. Začínajúcu puberta, vytrhnutie zo známeho prostredia... a zrazu som sa musel zorientovať v úplne novom a cudzom. Do toho všetkého dostali moji rodičia skvelý nápad: aby som sa rýchlejšie naučil nemecký jazyk, bolo by najlepšie ísť do internátnej školy. Úsmevné bolo, že keď som tam nastúpil, zistil som, že okrem učiteľov tu nikto iný nemecky nehovoril. Moji spolužiaci boli Rusi, Poliaci, Maďari a mnoho ďalších národností. Ako som sa z takýchto podmienok mal naučiť čo najrýchlejšie nemecky? Nenechal som sa však odradiť, už od detstva medzi moje silné stránky patrila disciplína, sústredenie a optimizmus, a tak som zobral všetko svoje odhodlania a rozhodol som sa, že sa nemecky proste naučím.

Požičal som si v škole prvú knihu a navzdory mojim veľkým jazykovým nedostatkom som si celú prečítal. Bolo veľmi ťažké čítať knihu, keď jedinú vec, ktorej som rozumel bolo „dobrý deň“ a „dovidenia“. Napriek tomu som sa nevzdal a začal čítať ďalšiu knihu. Takto som to praktikoval, dokým som nedokázal úplne porozumieť všetkému, čo bolo v knihách napísané. Trvalo to približne pol roka, než som bol schopný plynule hovoriť nemecky a asi o rok neskôr som opustil internátnu školu. Potom už to šlo rýchlo. Musel som absolvovať posledný stupeň základnej školy, potom som nastúpil na odborné učilište s nadstavbou a zrazu bol zo mňa obchodník v priemysle.

Som vďačný svojmu bývalému učiteľovi zo strednej školy, že som tu školu absolvoval a ukončil učňovskú prípravu ako obchodník v priemysle. Veľmi ma povzbudzoval a ukázal mi moje možnosti. Aj keď som netušil, čo to obnáša byť takýmto obchodníkom veril som mu, že to so mnou myslí dobre. Dnes som rád, že som školu dokončil, napriek tomu že som počas štúdia zistil, že sa tejto profesii nechcem ďalej venovať. Postupom času mi bolo stále jasnejšie, že chcem od života a od seba viac. V rámci školy som pracoval ako učeň v jednej spoločnosti a okrem toho som začal obchodovať s automobilmi. V priebehu môjho pôsobenia som vymyslel rôzne kreatívne a obchodné nápady. Podvedome som cítil, že chcem poznať svet, že sa chcem rozvíjať a že sa chcem stať podnikateľom. Management spoločnosti moje túžby zaregistroval tiež. Nebolo to ťažké, keďže som mal ako učeň najvyšší telefónny účet v celej firme. Položili mi teda veľmi dôležitú otázku: „Chcete po ukončení štúdia s nami naďalej spolupracovať alebo chcete ísť svojou vlastnou cestou? Wow! To so mnou úplne seklo. MOJA VLASTNÁ CESTA! Vážení čitatelia, tiež by ste mali v kľude popremýšľať na vašou vlastnou cestou. Byť zamestnancom alebo podnikateľom? Obe cesty sú v poriadku. Záleží iba na tom, ktorá cesta je pre vás tá pravá. Načúvajte svojmu vnútornému hlasu a nie tomu, čo od vás očakáva okolie.

Ihneď po tom, čo som dokončil svoje vzdelanie som nastúpil do civilnej služby, kde som bol tiež veľmi aktívny, čo sa týka biznisu. Behom civilnej služby som založil 200 distribučných partnerov pre medzinárodnú spoločnosť – nie v Nemecku, ale v zahraničí. Táto spoločnosť sa ale neskôr stiahla z Európy a prvá veľká porážka bola tu. Moje vnútorné sklamanie bolo obrovské. Toľko energie, času a peňazí som do toho investoval a zrazu je to všetko preč. Znovu som si teda musel položiť otázku. Čo chcem? Chvíľu trvalo, než sa sklamanie úplne vytratilo, ale potom som mal naraz jasno. Na svojej VLASTNEJ CESTE musíte prekonávať prekážky, ktoré vedú k rastu, rozvoju a zlepšovaniu. Pád je bolestivý, ale zostať ležať je smrtiace. Jedným z univerzálnych zákonov úspechu je vstať zakaždým keď spadnete.


Vstup do sveta umenia

Po veľkom rozhodnutí stať sa známym umelcom, začal môj brat robiť prvé kroky ku stanovenému cieľu. V hlave mu však bežal sled hromady myšlienok. Kde by som mal mať ateliér? Kde budem predávať svoje diela? A tá najdôležitejšia. Z čoho si nakúpim umelecké vybavenie... A keď už ste v koncoch, na chvíľu všetko odložte a zájdite sa porozprávať do krčmy. Na miesto, kde sa také bezvýchodiskové situácie vždy preberú zo všetkých strán. V živote má všetko svoj zmysel, ale nie vždy je to jasné hneď. Aj návšteva môjho brata v krčme pre neho mala veľký význam – naučil sa tam hrať šípky. Dokonca tak dobre, že sa po čase zúčastnil veľkého turnaja, kde hlavná výhra bola 800 Mariek. Bola to vzrušujúca akcia a jemu sa podarilo poraziť viac než 300 účastníkov!

Za vyhrané peniaze nakúpil farby, štetce a plátna, získal povolenie predávať na pešej zóne v Stuttgarte a s obrovským nadšením začal tvoriť. Po niekoľkých mesiacoch na pešej zóne sa mu začalo dariť a vtedy som sa dostal do hry aj ja. Zavolal mi s ponukou, že by bolo zaujímavé, keby som sa k nemu pripojil. Presne si dodnes pamätám, ako povedal: „Urobíme veľký biznis! Ja budem maľovať a ty budeš robiť marketing.“

Mali by ste vidieť môj výraz. Na ulici? V pešej zóne? Veľký biznis? V našej rodine sa maľuje už 200 rokov, ale nikto z mojich predkov sa nikdy nepreslávil alebo sa tým neživil. Boli to len amatérsky maliari. Okrem toho som ani nevedel, ako obchodovať s umením a ako s právne marketing robiť.

A teraz môj brat, ktorý sa náhle stal úspešným pouličným umelcom chce robiť veľký biznis. Jediné, čo som v tej dobe vedel o umení bolo to, že je označované ako „nevýnosné“. A tak som to odmietol Môj brat sa však nevzdal a rozhodol sa na mňa ísť tzv. od lesa. Napriek tomu že by som o tom vedel, začal sa na zadnú stranu každého zo svojich predaných obrazov písať moje telefónne číslo. Mimochodom to číslo mám dodnes: 0172 73 27 27 3. Jedného dňa mi naozaj začali volať zákazníci, že chcú kúpiť ďalšie obrazy, presvedčení o tom, že viem, o čo ide. A tak si brat získal moju pozornosť. Moja zvedavosť vzrástla, pretože to vypadalo, že biznis s umením na tom nie je tak zle, ako som si myslel. Z toho vyplýva malé odporučenie i pre Vás: zaujímajte sa o svoje okolie, vyplatí sa to. Tu začal náš spoločný bratsko-obchodný vzťah, ktorý trvá už viac ako 20 rokov. Tak som neplánovane skončil na ulici. Na ulici s umením.

Od našich začiatkov sa mnoho zmenilo, ako v našom myslení, tak i v jednaní. Získané poznatky sú pre nás veľmi cenné a možno sa z nich poučíte i vy. Naučili sme sa pracovať systematickejšie, strategickejšie a vyrovnanejšie. Behom spolupráce s bratom som v sebe objavil niečo, čo ma extrémne nakoplo a dodnes ma to motivuje. Keď som čítal o známych umelcoch, narazil som na príbeh va Gogha a zistil som, že ma taktiež dostihol tzv. van Goghov syndróm. A čo to vlastne je? Vincent van Gogh bol výnimočný maliar a génius, ktorý po dobu svojho života nebol vôbec úspešný. Nedostalo sa mu uznania, po ktorom túžil, čo nakoniec viedlo k jeho duševným problémom, dokým si vo veku 37 rokov nevzal život. Zomrel chudobný a neznámy. To je bohužiaľ realita v súčasnom umeleckom svete. 99% všetkých umelcov umiera chudobných a nikto o nich už nikdy nepočuje. V tej dobe som sa zapovedal, že toto sa mne a môjmu bratovi nestane. Preto som v priebehu rokov rozvinul neobyčajný, inovatívny a nekonvenčný marketing. Ako môžete vidieť, s chválou nešetrím :-)

Naše umenie sa stalo medzinárodným obchodom a náš Art Marketing sa stal špičkou/zlatým klincom v marketingu. V nasledujúcom článku budem popisovať predovšetkým umenie ako biznis, čiže ako chápeme podnikanie v umení a tiež prečo Art Marketing otvára neobmedzené možnosti.

Oheň a entuziazmus, s ktorým sme začínali, máme stále a dúfam, že pri čítaní nášho príbehu prenesiem kúsok toho i na vás. Týmto by som vás rád vzal na vzrušujúcu cestu plnú kreativity a jedinečnosti.


 

Urobte si radosť a prihláste sa k odberu zaujímavých informácií o našich produktoch.

Tento web používa na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti súbory cookie. Používaním tohto webu s tým súhlasíte. Ďalšie informácie